Kde sa vzalo pieskovanie?

Kde sa vzalo pieskovanie?

Maľovanie pieskom, hranie s pieskom, pieskovanie obrázkov, sypanie pieskom to všetko sú dnešné názvy pre kreatívnu tvorbu obrázkov pomocou farebného piesku. A však pred pár rokmi túto techniku veľmi dobre používali indiáni kmeňa Navajo alebo Pueblo z Juhozápadu Severnej Ameriky, mnísi v Himalájach, Austrálsky Aboriginovia, Japonci a aj indiáni v Južnej Amerike... Hlavný význam pieskovania bol pri náboženských či liečivých obradoch. Pacient sedel uprostred obrazca a liečiteľ zvolil vhodný druh maľby pre konkrétnu situáciu. Mohlo sa jednať o zvieratá, blesky, rastliny, božstvo a ďalšie symboly, ktoré sa spievali v piesňach, ktoré sprevádzali obrad. Po skončení obradu bola maľba zničená aj choroba. Farebné „piesky“ si vyrábali drvením pieskovca, uhlia, suchých plodov či z peľu rastlín.

(zdroje: nativeamerican-art.com, kids.britannica.com, riwow.com)

Zmieňujeme sa o významných metódach, ktoré sa zachovali z dôb minulých. Keď si sadnete do piesku, či už pri Karibskom mori, alebo deťom na záhrade do pieskoviska, určite sa začnete s pieskom hneď hrať. Maľovať obrázky či symboly čo vás napadnú. Po pár minútach, pokiaľ sa budete pozorovať zistíte, že ste kľudnejší a cítite sa odpočinutý. To je hlavný význam väčšiny umeleckej tvorby.

Ešte radi zmienime jednu významu „techniku“ a to sú mandaly. Tibeťania pre túto techniku používajú výraz dul-tson-kyil-khor (mandaly z farebného prášku). Mandaly sa tvoria aj niekoľko dní a po dokončení sú tiež zničené. Tvorenie zložitých obrazcov je využívané ako ako učebná pomôcka pre pochopenie nestálosti tohto sveta a veľa ďalších účelov, často sa jedná o „vysvätenie“ Zeme a ich obyvateľov. Ceremoniál zaháji Lama alebo Tibetský duchovný, ktorý zasvätí miesto a privolá sily dobra. Potom sa oznámi záver, ktorý sa bude maľovať/zobrazovať (mudra, asana či pranayama) a spievanie mantry alebo hrá hudba po dobru tvorenia. 

Prvý deň je lámy ( nejedná sa o lamy ako zvieratko, ale tibetského duchovného učiteľa budhizmu) Vytvorený nákres malby, ďalšie dni sa potom vysypáva mandala pomocou tzv. chal-pur (kovový traktár/ kornútok), ktorý je vrúbkovaný. Ked tyčkou jazdí po vrúbkach, tak prášok pomaly „vyteká“ z kornútku ako voda.

Základom mandaly sú geometrické obrazce a staré duchovné obrazce. Po skončení ceremoniálu je obrazec zhrabaný pomocou nástroja Varja, ktorý znamená v preklade diamant (nezničiteľnosť) ak blesk ( ohromná sila). Piesok je potom vysypaný do rieky ako obeť/ poďakovanie.

(zdroje: wikipedia.org, viennaconnection.com)

Toľko asi v skratke k histórii o pieskovaní, Ako už bolo spomenuté, pieskuje sa všade kde je piesok a keď nie je, tak sa prášok vyrobil drvením z iných materiálov. Účel pieskovania je duchovný, umelecký či len tak pre zábavu a rozvoj fantázie- Obrazce môžu mať liečivé a duchovné vlastnosti, alebo sa pieskujú obrázky z denného života ako sú obrázky zvierat, krajiny a veci okolo nás.